Ako naučiť deti upratovať?

V našom veľkom svete je len málo ľudí (dospelých, či detí), ktorí by upratovali s veľkou radosťou. Väčšina z nás berie upratovanie ako niečo, čo musí byť, aby sme mohli normálne fungovať.

Existuje však zopár vecí, ktoré by mohli deťom uľahčiť upratovanie a urobiť z neho dokonca zábavu, pri ktorej sa poriadne nasmejete.

Hurá do toho!!!

V prvom rade musí mať každá hračka svoje miesto, na ktoré ju budete každý deň ukladať. Je to dobré preto, lebo deti väčšinou nevedia, ako majú upratovať, čo majú kde dať, a tak sa na vás len udivene pozerajú a možno začnú aj plakať, že oni to nevedia. Keď sa naučia, kde ktorá hračka má svoje miesto, tak je to pre ne oveľa jednoduchšie. Je to podľa mňa taký prvý dôležitý krok k upratovaniu. Dobre si premyslite, kde budete jednotlivé hračky ukladať, aby ste miesto príliš často nemenili, lebo deti si musia na to zvyknúť a určite budú veľmi protestovať, keď budete chcieť hračku premiestniť. Takže nemusíte posielať deti upratovať, ale uložiť hračky na svoje miesta (alebo dať ich spinkať do svojich postieľok). Z toho je im už oveľa jasnejšie, čo majú urobiť, lebo slovo upratovať je veľmi široký pojem a naháňa im hrôzu.

Na skladačky používajte rôzne nádoby, kde ich vždy pekne roztriedite. Napríklad v jednej krabici budú kocky, v druhej lego, v tretej potreby do kuchynky, vo štvrtej loptičky, v piatej plyšáky a podobne... Nám sa veľmi osvedčili plastové nádoby z IKEA, ktoré sú jednoducho zastrčené pod posteľou. Pokiaľ deti všetko hádzali do jednej nádoby, tak mali z hračiek taký mix, že sa s tým nevedeli potom hrať. Triedenie veľmi pomohlo. Vždy si vytiahnu tú nádobu, s ktorou sa chcú hrať.

Zo začiatku buďte pri upratovaní s deťmi. Pekne im hovorte, kde čo majú uložiť. Napr. „tieto knižky, ktoré sú na posteli si ulož do poličky k ostatným knižkám“, keď ich dieťa uloží, tak pokračujte: „Tieto skladačky daj do tejto krabice“ a tak pokračujte, kým nie je všetko upratané. Ak by ste im to povedali všetko naraz, tak to hneď zabudnú. Takto im slovne pomáhajte upratovať, kým sa nenaučia urobiť to sami. Pripravte si veľa trpezlivosti.

Ešte vám poradím jednu “fintu”. Keď sa deťom nebude chcieť upratovať, tak im navrhnite, nech im teda pomôže upratať ich plyšový macko. Deti to väčšinou nadchne a hneď chytia macka a s jeho ručičkami zbierajú a ukadajú hračky. Je to pre ne potom zábava.

Na niektoré deti zaberá, keď im poviete, že hračky chcú ísť spinkať do svojich postieľok, lebo na zemi je veľmi tvrdo. Najúčinnejšie bude, ak chytíme napr. nejaké autíčko zo zeme a zmeneným tenkým hláskom začnete hovoriť: “Maťko, chcelo by som ísť spinkať do svojej postieľky, prosím ťa, mohol by si ma tam uložiť? Som už veľmi unavené a očká sa mi zatvárajú.” A takouto zábavnou formou pokračujete aj s ostatnými hračkami.

Najlepšie by bolo, keby ste zaradili upratovanie do vášho večerného rituálu, aby deti vedeli, čo kedy budú presne robiť. Potom je pre ne upratovanie prirodzenou súčasťou večera a až tak sa tomu nebránia. To znamená, že každý večer budete robiť rovnaké činnosti v rovnakom poradí. Napríklad deti sa navečerajú, upracú si hračky, potom sa poumývajú, dajú do pyžamka, pozrú si večerníček, idú do postieľky, kde im prečítate rozprávku a nakoniec idú spinkať. Poradie aj zoznam činností pred spaním si môžete určiť sami, ale potom ho treba dôsledne dodržiavať.

Keď to deti všetko pekne zvládnu, zaslúžia si malú odmenu. Možte si vytlačiť plagátik, ktorý nalepíte na stenu alebo skrinku a tam budete lepiť za odmenu nálepky. Deti majú takéto odmeny veľmi radi. Plagátik aj s nálepkami si môžete vytlačiť tu.

Ak máte ďalšie odkúšané “finty”, ktoré by mohli ostatným pomôcť, tak nám napíšte!!!