E-maily, ktoré som dostala a niečím ma zaujali

Príbeh o priateľstve

Jeden deň sa myš pozerá cez škáru na gazdu s gazdinou, ako rozbaľujú balíček. S hrôzou zistí, že je v ňom pasca na myši. Beží na dvor a kričí: "Pasca na myši, pasca na myši." Sliepka na ňu pozrie a hovorí: "Viem, že sa veľmi bojíš, ale ja sa nemám čoho báť." Myš sa teda obrátila na prasiatko s tým istým: "Pasca na myši, pasca na myši." Prasiatko zachrochtalo a hovorí: "Je mi to ľúto, ale mňa sa to netýka, ale budem sa za teba modliť." Myška sa rozbehla za kravou a zase: "Pasca na myši..." Krava zabučí: "Wow, myška, je mi ľúto, ale nejde o moju kožu."

Myš sa so sklopenou hlavou vráti do domu, odmietnutá, teraz musí pasci čeliť sama. Ešte v tú noc sa v dome ozval zvuk klapnutia pasce. Gazdiná sa hneď išla pozrieť, čo sa chytilo, ale potme nevidela, že je to jedovatý had a má chytený chvost. Gazdinú uštipol. Farmár ju rýchlo odviezol do nemocnice, ale vrátila sa domov s horúčkou. Každý vie, že horúčku je najlepšie liečiť dobrou kuracou polievkou. Farmár teda zabil sliepku a polievku uvaril. No aj tak žena ďalej chorľavela. Prišli priatelia, aby sa o ňu celé dni starali. Farmár zabil prasa, aby mali dosť jedla. Nič však nepomohlo a farmárka zomrela. Na pohreb prišlo veľa ľudí a farmár zabil kravu, aby bolo dosť jedla na hostinu. Myška to celé sledovala škárou s veľkým zármutkom.

Nezabudni, keď sa nabudúce dozvieš, že niekto má problém a pomyslíš si, že nie je tvoj - zamysli sa!

Keď je niekto z nás v nebezpečenstve, všetci sme. Všetci sme na ceste nazývanej "život". Je nutné, aby sme dávali pozor jeden na druhého, opatrovali jeden druhého. A mali by sme sa snažiť povzbudiť jeden druhého. Každý z nás je dôležitou niťou vo vzácnej tapisérii života toho druhého. A naše životy sú tkané spoločne. Jednou z najlepších vecí na svete je ...priateľ.

Niečo o materstve

Ak chcete zistiť, či ste na vznešené rodičovské poslanie dobre pripravení,
riaďte sa nasledujúcimi pokynmi:

1. krok

Ženy: Prvý krok v príprave na materstvo je jednoduchý. Oblečte si župan a na brucho si zaveste vedro s fazuľami. Noste ho 9 mesiacov, potom desatinu fazule odoberte.

Muži: V rámci príprav na otcovstvo zájdite do najbližšej drogérie, vysypte obsah peňaženky na pult a povedzte predavačke, aby si zobrala, koľko chce. Potom choďte do supermarketu a povedzte vedúcemu, že si môže nechať od vášho zamestnávateľa poukazovať celý váš plat.

2. krok

Aby ste si vyskúšali, ako to bude vyzerať v noci, prechádzajte sa denne od piatich hodín popoludní po obývačke a na ramene pritom držte mokrú tašku s váhou 3 až 6 kíl. O desiatej si choďte ľahnúť, ale presne o polnoci vstaňte a pochodujte až do jednej. Potom si nastavte budík na tretiu hodinu ráno. Pretože nezaspíte, o druhej vstaňte a dajte si panáka. O trištvrte na tri ale určite choďte do postele. Až začne o tretej budík zvoniť, rýchlo vyskočte, ale nerozsvecujte. Do štyroch hodín spievajte uspávanky, potom si budík nastavte na piatu. Vstaňte a pripravte raňajky. Robte to do piatej. Tvárte sa pritom veselo.

3. krok

Vezmite melón a vydlabte z neho dreň. Potom v ňom vyvŕtajte otvor vo veľkosti pingpongovej loptičky, zaveste ho na špagát ku stropu a rozhojdajte. Zoberte misku krupičnej kaše a skúste ju po lyžičkách dostať do melónu. Musíte však predstierať, že ste lietadlo, to znamená, že by ste mali vrčať a robiť lyžičkou krúživé pohyby. Vydržte, pokiaľ polovica kaše nezmizne, a potom si zvyšok vylejte na tričko. Ak ste to zvládli, ste pripravení na kŕmenie ročného bábätka. A aby ste sa prichystali aj na batoľa, pomažte sedačku nejakou pomazánkou a všetky záclony zašpiňte džemom. Za radiátor hoďte chleba s maslom a niekoľko mesiacov ho tam nechajte.

4. krok

Obliekanie malých detí nie je tak ľahké, ako sa na prvý pohľad zdá. K nácviku potrebujete chobotnicu a sieťovú tašku. Pokúste sa strčiť chobotnicu do tašky tak, aby žiadne chápadlo neviselo von. Máte na to celé dopoludnie.

5. krok

Zabudnite na športové auto a kúpte si kombík. A nemyslite si, že s ním budete môcť parkovať pred domom. Rodinnými autami sa totiž ich majitelia nemôžu moc chváliť. Ak chcete vedieť, ako bude vyzerať, kúpte kornútik čokoládovej zmrzliny a položte ho do priehradky pod prístrojovou doskou. Potom do prehrávača strčte mincu, roztlčte rodinné balenie čokoládových sušienok a odrobinky vysypte na zadné sedadlo. Nakoniec prejdite kapotu po obidvoch stranách hrabľami. To by snáď stačilo.

6. krok

Nácvik na prechádzku: Oblečte sa a pol hodinu čakajte pred záchodom. Potom vyjdite pred domové dvere, ale hneď nato sa vráťte. Toto zopakujte ešte dvakrát. Potom niekoľkokrát choďte ku bránke a zase späť domov. Nakoniec vyjdite na chodník a päť minúť sa veľmi pomaly prechádzajte. Podrobne preskúmajte každú smeť, žuvačku, papierovú vreckovku a mŕtveho chrobáčika, ktorého nájdete. Občas sa pár metrov vráťte a až potom pokračujte ďalej. Vo chvíli, keď stratíte hlavu a začnete jačať, že to už ďalej nevydržíte ani minútu, ste pripravení vziať dieťatko na prechádzku. Vyjavených susedov si nevšímajte.

7. krok

Bežte do supermarketu. Zoberte si so sebou niečo, čo sa podobá na predškolské dieťa. Ideálna je dospelá koza. Ak plánujete viac detí, jedna koza nebude stačiť. Obstarajte si nákup na celý týždeň tak, aby ste z nich nespustili zrak. Uhraďte všetko, čo zjedia alebo zničia.

8. krok

Naučte sa naspamäť mená všetkých postavičiek z detských večerníčkov. Až sa v kúpeľni pristihnete, že si spievate úvodnú melódiu rozhlasového večerníčka Hajaja, budete na rodičovstvo dobre pripravení.

9. krok

Všetko, čo poviete, minimálne 5-krát zopakujte.

10. krok

Ešte kým urobíte konečné rozhodnutie, zájdite na návštevu k nejakým nešťastníkom, ktorí už deti majú. Preberte si nimi chyby, ktorých sa podľa vášho názoru vo výchove dopustili, a vysvetlite im, ako by mali postupovať. Nezabudnite hovoriť o trpezlivosti a dôslednosti, bez nich žiadny rodič nič nedosiahne. Navrhnite im, ako by mohli svoje ratolesti naučiť chodiť na nočník, jesť príborom, poslúchať a chodiť do postele bez odvrávania. Vychutnajte si to - bude to totiž naposledy, keď budete mať na všetko odpoveď.

Som svoj dedko

Jeden doktor na stáži navštívil miesto zvané honoste mentálny inštitút a pýta sa jedného pacienta: "Ako ste sa sem dostal? Aká je povaha vašej nemoci?"

"No, začalo sa to tým, že som sa oženil. To som nikdy nemal urobiť. Vzal som si totiť vdovu, co mala dospelú dcéru, ktorá sa stala mojou nevlastnou dcérou. Keď prišiel na návštevu môj otec, tak sa do nej zamiloval, že sa s ňou oženil, takže moja nevlastná dcéra teraz bola aj mojou nevlastnou matkou. Potom sa mojej žene narodil syn, ktorý bol samozrejme taktiež otcov švagor, pretože to bol brat jeho manželky. No ako som Vám hovoril, moja nevlastná dcéra bola tiež mojou nevlastnou matkou, takže jej malý brat bol teraz i mojim strýčkom. No a z toho tiež vyplýva, že moja žena, ktorá je matkou mojej nevlastnej matky, je tiež mojou babičkou a ja som vlastne jej vnuk. Ale to nie je všetko. Pretože mám za ženu nevlastnú babičku, nie som len jej manžel a vnuk, ale som tiež svoj dedko. Teraz už chápete, prečo som tu?"